( Foto z telocvične Na Ferka... : Fero Káňa, Štefan Hrušovský, Peto, Tibor Biskup, Luboš Peťko, Jan Liška)
Dodnes neuveriteľne skromný človek, podľa svojich slov „dělník“. Vychoval v Košiciach najprv neskoršieho strieborného olympijského medailistu z Tokia 1964 Josefa Odložila a následne aj jedného z najlepších bežcov v Európe a na svete sedemdesiatych rokoch, Jozefa Plachého.
Spolu s kamarátmi tu vybudovali 400m škárovú atletickú dráhu ( všetko je možné..) a práve v Košiciach začal športové priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes.
Začínal vo svojom rodisku Tlučné v DTJ ( Dělnická tělovýchovná jednota) pri Plzni.
„Starší športovci vychovávali mladších, mladí prirodzene trénovali ešte mladších... Tlučná pre neho znamená dodnes veľa.
Kam potom prišiel, vytváral okolo seba tým pracovitých ľudí , ktorých nakazil nadšením, motivoval ľudí, budoval ihriská a organizoval súťaže.
Po vyštudovaní priemyslovky v Plzni putoval na 2 ročnú vojnu. Plánoval, že pôjde z vojny na vojenskú vysokú akadémiu. Na vojne v Lipníku ho však oslovil náborový pracovník pre FTVS ( legendárna Fakulta telesnej výchovy a športu) , kde sa otváral v „Tyršáku“ prvý ročník FTVS ( aj jej vojenský obor). Dodnes je vlastne jeden z prvých jej absoloventov ( 1953/1957 ukončenie).
Túto školu vyštudoval napríklad spolu s Milandom Orendáčom ( neskorším vedúcim katedry TV na VŠT v Košiciach).
Odtial bol po absolvovaní školy odvelený na vojenský útvar do Olomouca. (zhodou okolností na druhý deň celú olomouckú protileteckú akadémiu presťahovali do Košíc). Spolu s Janom Liškom bol prevelený aj jeho neskorší prvý „veľký“ zverenec, Josef Odložil. Písal sa rok 1958.
V Košiciach sa vo veľkom investovalo a prichádzalo sem žiť a pracovať množstvo ľudí, predovšetkým kvôli VSŽ ale aj samozrejme v menšom, do novo vznikajúceho Vojenského protilietadlového učilišťa).
Jan Liška opäť ako jednu z prvých vecí čo urobil, vypátral vhodný „pľac“ na 400m atletickú dráhu (kde bolo vtedy ešte smetisko). Velenie bolo nadšené a podporovalo zmeny. Dráha merala 400m/4dráhy+6 dráh na rovinke. ( pozn. Autora : aj keď sa tu neorganizovali oficálne atletické preteky, košické deti v sedemdesiatych rokoch tu mali pravidelne svoje obvodné kolá pionierskej olympiády či odznakov zdatnosti).
Nadšenci okolo Jana Lišku mali k dispozícii čo chceli : buldozéry, škváru z Prešova ( odpad z parných lokomotív ....) 3 nákladné autá zavážali pôvodné smetisko, buldozéry zrovnávali, až sa nakoniec položili mantinely.
Pomáhol aj vtedajší učiteľ telesnej výchovy na katedre TV vojenského učilišťa a neskôr náčelník VVLŠ Jozef Nagy. Otec speváka Petra Nagya (ktorý sa sem tam primotal na školu či štadión.....)
Plukovník Jozef Nagy sa neskôr stal veliteľom Dukly Banská Bystrica.
Telocvikári na vojenskej skole začali spolupracovať s civilnými športovými klubami. Hneď po ubytovaní na posádke išiel Jan Liška na ihrisko VSS, kde sa pripravovali atléti a funkcionári na maratón. Jan Liška sa prihlásil k Vladovi Harantovi, ktorý ho hneď poveril prácou na Košickom maratóne.
Tu sa Jan Liška zoznámil s tamojšími atlétmi, s ktorými ho dodnes spája priateľstvo : bratmi Hrušovskými, Františkom Káňom ( jeho veľkým kamarátom a starým otcom výškara Lukáša Beera), Jozefom Kočišom, Ladislavom Pažákom, Ladislavom Abošim... Vojaci, ktorí nemali v Košiciach armádny športový atletický klub pomohli vtedajšej Slávii VŠT k postupu do československej ligy.
(Členom tohoto družstva bol aj Josef Odložil, ktorého môžte vďaka tomu dnes vidieť v košických atletických tabulkách)
Legendárnymi sa stali tréningy v telocvični na Vojenskej Leteckej škole ( viď foto), ktoré sa stali tradičným základom prípravy pre generácie košických atlétov.
Jan Liška do puntíku využil svoje kompetencie a poriadne prevetral všetkých študujúcich vojakov v akadémii na testoch fyzickej zdatnosti. Šikovní sa stali samozrejme v prvom poradí atlétmi .... :) Takto bol objavený napríklad Honza Leitner, (" 8-metrový diaľkár ") neskôr reprezentačný a klubový parťák Jara Priščáka. Z učiteľov sa stali rozhodcovia...
Štadión Lokomotiva : Miklánek, Nyarijas, Hrušovský, Kustra, Orendáč, Zahradník, Ladislav Hladký, Jan Liška..
Košickú atletiku tak začala vytvárať generácia nadšených vysokoškolákov, vojakov či prisťahovaných „železiarov“.
Zo štadióna VSS atletiku po prvý krát vytlačili futbalisti na Lokomotívu, na ktorej ale bola položená jedna z nakvalitnejších škvárových dráh ( legendárnym pánom Siberom, ktorý bol autorom poslednej škvárovej dráhy na OH v Tokiu v 1964).
V Košiciach vznikala postupne veľká letecká koncetrácia škôl. Z Liptovského Mikuláša prišli leteckí mechanici. Z Prostějova piloti a v roku 1958-60 začala vznikať budúca VVLŠ.
Prvým veľkým objavom Jana Lišku bol Josef Odložil (ročník 1939), významná osobnosť československej atletiky ako atlét aj trenér.
Do obdobia než sa naplno pustil do atletiky, behával v zime na lyžiach , zároveň sa v lete venoval modernému 5 boju. Pretože mal vyborné výsledky v behu, začal v Košiciach s normálnym bežeckým tréningom pod Janom Liškom. Súťažne behával 400, 4x400, 800m. V Košiciach študoval 2 roky a odchádzal už ako československý reprezentant.
Na „Rošičáku“, čo bol v tom čase jeden z najväčších mítingov vyhral 800ku pred jedným z angličanov. Tu mu predával cenu Aleš Poděbrad ( jeho neskorší tréner) Keď zistil že je Odložil poručík, okamžite sa o neho ako vojak začal zaujimať.
V r 1960 bol po absolovaní vojenskej akadémie Josef Odložil „vyradený“ a putoval do Olomouca ako protilietadlový dôstojník.
V okolí Olomouca boli postavené palebné miesta proti lietadlovej obrany a Odložil si spájal prácu s tréningom. Ešte v tom čase mu Jan Liška písal tréningy.
Jeho ďalšia atletická cesta nebola jednoduchá. Odložil vyskúšal niekoľko trenérov, nič mu príliš nesedelo, stále konzultoval s Liškom čo urobiť najlepšie. Nakoniec sa Odložila ujal Aleš Poděbrad. O 4 roky už „bral“ na OH v Tokiu striebro na 1,500m...
(John Davies, Josef Odložil, Peter Snell , 2x olymp.víťaz z OH Mexiko, svetový rekordér.. )
Najvýznamnejší zverenec, Jozef Plachý, začal ako dorastenec u Jana Lišku v roku 1958.
V ich príprave na OH v Mexiku 1968 sa v Košiciach do tréningu vtedy ešte 19 ročného talentu zapojila veda.
Mexico city je vo výške 2300m. Na túto skutočnosť sa pripravovala svetová špička za pomoci tých najlepších mozgov, využívajúc dostupné možnosti. Výprava čs. atlétov trénovala v Rumunsku v novo otvorenom tréningovom centre Pietra-Arsa vo vysokohorskom prostredí, vo výške 2100m ( spolu s nimi napríklad aj Glesková, Faithová...)
Foto z medzištátneho stretnutia v Taliansku : Faithová, Gleskoví, Jozefína Čerchlanová ( dodnes slovenská rekordérka na 400m), Jan Koštiaľ, jej trenér, Jozef Plachý, Jan Liška
Mudr Ján Michalko, blízky priateľ ( kolega z VVLŠ aj sused) Jana Lišku prišiel s nápadom v medziobdobí pred OH v Mexiku „zavrieť “ v rámci tréningov Joža Plachého do podtlakovej komory, ktorú používali piloti. Po absolvovaní tréningu kvality ho „nechali vystúpať do výšky až 4km“. „Z výšky uberali“ až keď Jozef vykazoval známky začínajúcej hypoxie (nedostatku kyslíka). Takto po návrate z vysokohorského pobytu chceli udržať Jozefov organizmus správne nastavený. S MUDr Jánom Michalkom si boli blízki a veľa diskutovali o lekárskej stránke prípravy. V Košiciach mali byť zhruba 3 týždne pred OH. Z dostupnej odbornej literatúry vedeli, čo je treba urobiť preto, aby eliminovali očakávané problémy vplyvu vysokej nadmorskej výšky na organizmus. Pretekári NDR (východného Nemecka) a Fíni mali podobné komory ale podstatne väčšie a dokonca s bežeckým pásom. Aby udržali v nížine Košíc dosiahnuté aklimatizačné parametre po vysokohorskom tréningu, MUDr. Michalko a Jan Liška, umiestnili Joža Plachého po tréningoch kvality do podtlakovej komory. Tu, v podtlakovej komore, ktorá bola na VŠ pre výcvik pilotov, absolvoval výstupy do výšky 4km. S nedostatkom kyslika a v podtlaku. Celkom to absolvovali po 6 – 7 krát počas posledného obdobia pred odchodom do Mexika a to tréningoch kvality.
Pozn. : Zo skúseností horolezcov ako aj z literatúry vedeli, že na každú tisícovku metrov nadmorskej výšky pripadá dvojnásobok týždňov potrebných na aklimatizáciu ( na 2,300m v Mexiku 4,6 týždňa aklimatizácie). Vysokohorský pobyt v Rumunsku bolo potrebné previazať s plánovaným aklimatizačným pobytom v Mexiku.
Kolega z reprezentácie, Tomáš Jungwirth, ktorý neabsolovoval hypoxický tréning, mal na OH v Mexiku oveľa väčšie problémy ako Jožo Plachý. Pred 50 rokmi sa tak v Košiciach realizovala atletická príprava, ktorá bola pri všetkej skromnosti na svetovej úrovni...
Takto vyzerala podtlaková komora na VVLŠ. Mudr Michalko druhý zľava.
Na Košice má „VYNIKAJÚCE“ spomienky . Je podľa svojich slov „fanatický tlučeňák“, ale keď prišiel do Košíc, získal kamarátov do konca života.
V Košiciach by bol ešte častejšie, keby ešte žil jeho najväčší kamarát, Fero Káňa. Košice kladie hneď na druhé miesto v živote po svojom rodisku.
Ked Jan Liška kúpil pred 27 rokmi chalupu v Olšanoch, prvú vec čo urobil, vytvoril cez prázdniny pre deti športové súťaže a na koniec prázdnin pri táboráku vyhlásenie výsledkov. Znesvárené detské skupiny postavil proti sebe do športových súťaží a po krátkom čase boli najväčších nepriateľov športoví kamaráti.
O Jana Lišku sa „história obtrela“ ešte viac krát. Napríklad ešte počas košického pobytu sa sporadicky na ich tréningoch v telocvični objavoval nenápadný pilot, ktorý o pár rokov neskôr urobil z Československa tretiu krajinu sveta, ktorá mala svojho kozmonauta vo vesmíre. Vladimíra Remka. Remek ( inak tiež nadšený atlét), venoval svoju prvú verejnú besedu vojakom na Dukle a zdravil „známe tváre“
Než odišiel Liška z Košíc, prestúpil s tréningovou skupinou do VSŽ ( k Milanovi Miklánkovi atletickému nadšencovi, manažérovi vo VSŽ). V tom čase bol členom Liškovej skupiny aj Pavol Madar. Pali Madár bol vtedy ešte stredotratiar a už vtedy podľa slov Jana Lišku, bol schopný sa viesť v krátkej dobe už sám. „Byl vždy koumavý člověk“ ....
Tréningová skupina už v dresoch VSŽ na Lokomotíve : Jozef Olejár, Štefan Kutáš, Jozef Plachý, Pavol Madár, Martin Cibuľa.
Keď sa v roku 1975 uvoľnilo trenérske miesto v Prahe na Dukle, zažiadal si Liška o prevelenie. Spolu s nim sa sťahoval aj Jozef plachý. V rovnakom paneláku, len o 2 poschodia nad sebou bývajú dodnes.
Za vrchol svojho trenérskeho odkazu považuje Jan Liška 2 knižky, ktoré napísal spolu s Josefom Odložilom a Milošom Pisaříkom : Běhy na střední a dlouhé tratě I. a 2 diel.
Jan Liška oslávi v roku 2018 deväťdesiat rokov. Aj keď nepochybne patrí medzi najväčšie trenérske osobnosti československého behu, hovorí o sebe len ako o „dělníkovi“. Aj keď už dnes už príliš nepamätá čísla a časy, má skvelú pamäť na mená a teší sa úcte nielen atletickej komunity.
Tento článok je pokračovanám seriálu Legendy Košickej atletiky. Ak sa vám páčil, môžte si na našich stránkach prečítať príbehy aj ďalších legiend a osobností.
autor : sn
späť...