„ Keď sa atletike dlhšie venuješ a pristupuješ k tomu seriózne a s úctou sa správaš ku všetkým , tak si s tebou teta Evka určite potyká.“ A to je už veľká česť.
Málokto však vie , že pochádza z Partizánskeho , ako 12 ročná začínala s tenisom v Piešťanoch . V Košiciach počas štúdia na priemyslovke v nej profesori videli potenciál pre atletiku a tak ju poslali do vtedajšej Slávie na skusy. Začínala ako šprintérka a prekážkarka , kde sa ako mladšia dorastenka stala členkou víťaznej štafety v behu na 4krát 60m v roku 1961 . V Československu to bol v tom čase výkon roka a ako sama vraví dlho nebol prekonaný. Až do roku 1972 behávala 80m prekážky s ktorými sa musela rozlúčiť zo zdravotných dôvodov. „Skúšala som aj päťboj, no k disku som prvý krát pričuchla v roku 1966 v Užhorode, kde som nastúpila za oddielovú kolegyňu a celkom úspešne.„
Od vtedy sa datuje jej diskárska kariéra v drese VSŽ Košice / 1965 – 1989/ v SNL . V roku 1975 bolo vtedajšie družstvo Železiarní najlepšie na Slovensku. Ako 35 ročná sa prehupla do veteránskej kategórie, a tam začala jej nová etapa už aj na medzinárodnom poli. V roku 1982 sa stala majsterkou Európy , neskôr dva krát striebro /1980 , 84 / 1992 bronz .
Na majstrovstvách sveta v Sydney /2000/ získala zlato pod holým nebom. Na halových Majstrovstvách sveta získala 2 krát titul majsterky sveta !
Pôsobí aj ako rozhodkyňa a mnohých aj zachraňuje v cieli na MMM v Košiciach.
Bohužiaľ, taká dlhovekosť atlétov sa v našom meste nejako netraduje , ak sú, tak len svetlé výnimky . Je smutné , že mnoho atlétov končí ešte pred vrcholom svojej kariéry , čo je v každej disciplíne iné. Dá sa však všeobecne povedať, že medzi 25 až 30 rokom , maratónci aj neskôr. Mnohé talenty odradia prvé neúspechy , prvá vážna láska , alkohol , drogy . Mnohí si povedali čo z toho mám , žiadne peniaze len drina . Boli aj takí , ktorých tréneri vyhodili , ktorí nezvládli zimnú prípravu pod holým nebom , keď že v Košiciach už po desaťročia nie je hala . A tak by sme mohli pokračovať ďalej . Paradoxom však je , že mladícke rozhodnutia poniektorí oľutovali , stratili kamarátov , spadli do priepasti , a teraz sa opäť k športu vracajú. Uvedomenie si dôležitosti fenoménu akým je šport a čo v našom živote predstavuje asi chce určitú dávku inteligencie a morálno-vôľových vlastností . Je však na rodičoch aby viedli svoje deti k športu ale aj svojím osobným príkladom a hlavne aby netlačili len a len na výkon . Dôležitejšie je vypestovať si vzťah k športu a ku kamarátom na štadióne , športovať celý život a mať z toho radosť .
Autor : Michal Safko
späť...